Nové vyhodnotenie nálezu pražských grošov zo Zvolena

Datum vydání: 7. 2. 2013

---

Pražské groše sú významným svedectvom obchodných a vojenských kontaktov Čiech a Slovenska v období neskorého stredoveku. Na naše územie prichádzali už v prvých rokoch od svojho zarazenia v Kutnej Hore panovníkom Václavom II. a ich prílev sledujeme až do konca 16. storočia, kedy už bola nastolená toliarová mena a pražské groše už sa nerazili. Z nálezov pražských grošov na Slovensku je vidno, že k nám prichádzali nepretržite a v nálezoch evidujeme razby všetkých panovníkov ktorí tieto nominály v Čechách razili.

V našich múzeách sa nachádza niekoľko depotov týchto mincí ktoré boli objavené buď s inými českými, rakúskymi, bavorskými alebo domácimi nominálmi, ojedinele sa našiel nález samotných pražských grošov bez iných prímesí. To platí aj o náleze pražských grošov Karola IV. a Václava IV. zo Zvolena. Tento nález je už staršieho dáta, avšak doteraz nebol spracovaný na základe najnovších výskumov, čo si kladie za úlohu tento príspevok. Donedávna neexistovali práce, ktoré komplexne spracovávali typológiu a chronológiu grošov Karola IV. a Václava IV., preto sa pri popisovaní nálezov väčšinou postupovalo formou väčšieho časového rozptylu datovania nálezov. Tento problém sa podarilo odstrániť dvoma zásadnými štúdiami českých autorov, ktorí na základe totožnej metodológie vypracovali základnú typológiu a chronológiu grošov Karola IV. (PINTA 2010) a Václava IV., (HÁNA 2003) ktorá sa stala nenahraditeľným pomocníkom pri datovaní pražských grošov týchto panovníkov.

Z tohto dôvodu je nutné aj na Slovensku pristupovať k nálezom pražských grošov modernejšie a používať správne najnovšie metódy výskumu. Pri nových nálezoch sa tieto metódy už plne využívajú, otázkou však zostáva, čo so staršími nálezmi ktoré sú v našich múzeách a v minulosti boli spracovávané len s prihliadnutím na vtedajší stav bádania. K všetkým starším nálezom pražských grošov v slovenských múzeách sa z objektívnych príčin dostať nedá, ale kompletný nález grošov zo Zvolena bol autorovi sprístupnený na nové bádanie a publikovanie. Cieľom tohto príspevku je vrhnúť nové svetlo na tento nález a pokúsiť sa potvrdiť, resp. vyvrátiť teórie o dobe a okolnostiach jeho ukrytia.

Nálezové okolnosti
Poklad pražských grošov Karola IV. a Václava IV. bol nájdený 30. apríla 1937 vo Zvolene. Mince boli objavené pri kopaní kanálu na ulici Pod baštou (Baštová ulica) (ČATAYOVÁ 2008, 125) v hĺbke 150 cm v nádobke. Mince boli nájdené ako jeden celok, boli spolu spojené a pri oddeľovaní boli niektoré kusy poškodené. (KUKA 1964, 227,228) V súčasnosti sa mince nachádzajú v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene pod inventárnymi číslami 1138/Num – 1160/Num.

Zloženie nálezu
Čechy: Karol IV. (1346-1378), Kutná Hora, pražský groš. 1 ks. Typologické zastúpenie v náleze určené podľa V. Pintu: V.c/2.

Čechy: Václav IV. (1378-1419), Kutná Hora, pražský groš. 22 ks. Typologické zastúpenie v náleze určené podľa J. Hánu: I.a/5 (1 ks); II.d/? (3 ks); II.-III. (1 ks); IV.-V. (3 ks); V.? (2 ks); IV.-VI. (2 ks); VI.? (1 ks); IV.-VII. (1 ks); VII.b/2,4; c/2,4 (1 ks); VII.c/1,3 (1 ks); VII.c-d (2 ks); VII.d/? (3 ks); VII.? (1 ks).

Numizmatické vyhodnotenie nálezu
Nález pražských grošov zo Zvolena je veľmi zaujímavý, pretože sa našiel kompletný a neobsahoval žiadne iné nominály. Svojim zložením, ak berieme do úvahy absenciu drobných mincí, tento nález veľmi pripomína nález z Limbachu. (ŠVEC 2010) Aj v tomto náleze sa vyskytovali pražské groše Karola IV. v menšom množstve ako groše Václava IV., v náleze zo Zvolena sa Karolov groš nachádza iba jeden. Takisto sa tu jedná o jeden z najmladších typov grošov Karola IV., konkrétne typ P V.c/2. Tak ako v prípade nálezu z Limbachu, aj tu na seba nadväzujú groše Karola IV. a Václava IV. z hľadiska typológie a chronológie; ide tu o najmladší typ groša Karola IV. a najstaršie typy grošov Václava IV. V náleze grošov zo Zvolena sa nachádzajú groše Václava IV. ohraničené typmi I. až VII., ale s určitosťou nie mladšie. Je to veľmi zaujímavé, pretože tento nález sa všeobecne považoval za husitský poklad. (KUKA 1964, 227) V prvej polovici šesťdesiatych rokov na nález vo Vlastivednom múzeu vo Zvolene natrafil P. Kuka a snažil sa o jeho typologické určenie a numizmaticko-historické vyhodnotenie. V tej dobe ešte neexistovali komplexné a presné typológie týchto grošov, preto Kukove závery nie sú z hľadiska presnejšieho datovania nálezu relevantné. Základné určenie zloženia nálezu – teda priradenie mincí panovníkovi však bolo správne, napriek veľmi zlej zachovalosti väčšiny exemplárov správne rozoznal 1 groš Karola IV. a 22 grošov Václava IV., popísal jednotlivé razby v rámci vtedajších možností a zachránil nálezové okolnosti nálezu.

V náleze sú však zastúpené najstaršie typy Václavových grošov, preto zrejme nepôjde o nález uložený po husitských vpádoch na územie Slovenska. Konkrétne v náleze evidujeme s istotou typy I., II., V., VI., VII.; ďalej sa v náleze nachádzajú mince ktoré len rámcovo môžeme priradiť k typom II. až III., IV. až V., IV. až VI, a IV. až VII., ale ani jeden typ nám s určitosťou nepresahuje typ VII. Toto zistenie je zaujímavé z hľadiska zastúpenia typov, nachádza sa tu opäť veľa mincí typu VII., čo sme pozorovali aj v náleze z Limbachu. Pre úplnosť sa treba vrátiť a dodať, že najčastejším typom grošov Václava IV. ktoré evidujeme v nálezoch zo Slovenska a Čiech je typ XIV. a práve tu nám opäť jeho absencia veľa napovedá. Vo zvolenskom náleze je dostatok mincí, aby nám typologické spektrum mohlo naznačiť, kedy bol poklad pravdepodobne ukrytý, pretože čím viac mincí sa v náleze nachádza, tým väčšia presnosť pri datovaní sa dá docieliť.

Bolo spomínané, že typ XIV. je absolútne dominantný v nálezoch ktoré boli uložené v neskoršom období, po smrti Václava IV., resp. v dobách husitských vpádov, alebo po nich. Neprítomnosť tohto typu v náleze môže naznačiť, že spomínaný depot bol ukrytý v dobách, kedy sa ešte groše typu XIV. nerazili, nezaznamenávame dokonca ani groše typov VIII., IX. a X., ktoré sú v nálezoch tiež úplne bežné. To že typové spektrum končí typom VII. ešte samozrejme neznamená že nález musel byť uložený ďaleko pred rokom 1428, ale bola by naozaj veľká náhoda, ak by depot ukrytý po roku 1428 neobsahoval najbežnejšie typy VIII., IX., X. a XIV. Typ VII. bol podľa Hánu razený pred rokom 1400 (HÁNA 2003, 111 chronologická os) a nakoľko v pomerne bohatom náleze neevidujeme žiaden z mladších základných typov, dá sa predpokladať, že sa jedná o nález uložený začiatkom 15. storočia. Metrologické údaje prezentuje tabuľka; kvôli typologickej nadväznosti sú groše uvádzané pod pracovnými číslami od 1 do 23, uvádzame aj inventárne čísla pod ktorými sú mince uvádzané v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene, avšak tie nenasledujú v chronologickom poradí.



Z uvedenej tabuľky jasne vyplýva, že len málo mincí sa dá určiť na typ a variant, väčšina sa dá len rámcovo priradiť k základným typom, niektoré dokonca medzi typy, bez bližšieho určenia. Je to spôsobené veľmi zlou zachovalosťou mincí, ktoré majú veľmi plytkú razbu, zotreté okraje a k základným typom boli priradené len na základe fragmentov kresby koruny a leva v mincovom poli.

Sám Kuka spomínal veľmi zlý stav mincí, poukazoval na neodborné odtrhnutie mince od mince, nakoľko v náleze boli mince spolu zlepené. Predpokladal viac deštrukcií ako je skutočne pozorované, mince majú plytký reliéf spôsobený nedokonalou technológiou razby v dobách kráľa Václava a nejedná sa o deformáciu spôsobenú neodborným zásahom pri vyzdvihnutí mincí. Mince totiž majú tmavohnedú patinu, čo nesvedčí o ich neodbornom čistení po objavení, avšak mince (aspoň dve) boli skutočne od seba násilne odlepené, ako pozorujeme na odlúpnutom povrchu mincí č. 5 (averz) a č. 23 (reverz).



Historická interpretácia
Numizmatickým vyhodnotením nálezu bolo preukázané, že pražské groše nájdené vo Zvolene boli uložené pravdepodobne začiatkom 15. storočia. Tento nález bol spracovaný pomerne dávno a výsledky vtedajšieho bádania ukazovali na možnosť, že nález bol uložený po husitských vpádoch, dokonca až po roku 1442, kedy kráľovná Alžbeta povolala Jána Jiskru z Brandýsa, aby hájil záujmy jej nedospelého syna Ladislava Pohrobka. (KUKA 1964, 227) Poukazovala na to hlavne zaujímavá zhoda, že mince boli údajne nájdené v blízkosti priestorov kde bol ubytovaný sám Ján Jiskra, ktorý si Zvolen vybral ako sídelné mesto. O tomto fakte sa dozvedáme iba z článku P. Kuku, tento údaj prebral aj M. Budaj, (2005, 141) ale je otázne či sa mince naozaj našli v blízkosti Jiskrovho domu, resp. či Jiskrov dom skutočne stál blízko miesta kde bol depot uložený. Pokiaľ to tak naozaj bolo, tak sa jedná o veľkú náhodu akých veľa nebýva, ale zrejme to naozaj bude iba náhoda, pretože pojednávaný poklad bol s najväčšou pravdepodobnosťou ukrytý oveľa skôr ako Jiskra vstúpil na územie Slovenska.

Mesto Zvolen bolo na začiatku 15. storočia významným centrom stredného Slovenska s kráľovským hradom (KIANIČKA 2008, 55) a obľúbeným poľovným revírom kráľa Žigmunda, ktorý sa tu často zdržiaval. (DVOŘÁKOVÁ 2003, 175) Vo Zvolene sa mu dokonca stala jedna poľovačka takmer osudnou, keď počas honu na kráľa zaútočil zranený medveď a život mu zachránil šľachtic, ktorý sa na medveďa vrhol a zabil ho. (DVOŘÁKOVÁ 2003, 176-177) Kráľ Žigmund sa v meste neoddával iba poľovačkám, ale aj riadne úradoval, listinou danou vo Zvolene 16. júla 1388 daroval Stiborovi zo Stiboríc ktorý sa s ním zdržiaval v meste jeho prvý hrad Beckov. (DVOŘÁKOVÁ 2003, 47, 244)

Zvolen bol teda veľmi rozvinutým mestom, aj preto si ho r. 1442 zvolil ako svoju rezidenciu Ján Jiskra z Brandýsa. Od začiatku 15. storočia sa prvýkrát popri Nemcoch začali v mestskom patriciáte presadzovať aj Slováci, ako o tom svedčí listina richtára a rady mesta Zvolena z 9. marca 1395, ktorou svedčia, že vdova po mešťanovi Petrovi Hetzkerovi Katarína odkazuje svoj majetok v meste na slúženie večnej zádušnej omše. (KOLEKTÍV 2001, 74-75)

Otázkou však zostáva pôvod majiteľa mincí, ako aj dôvody uloženia pokladu. Ulica Pod baštou sa nachádzala pri severnej bráne stredovekého mesta, kolmo smerovala na hlavnú cestu ktorá je až do súčasnosti komunikačnou osou námestia (RAGAČ 2008, 119) a je celkom možné, že si na exponovanom mieste ukryl svoj obnos nejaký obchodník, alebo šlo o uloženie mincí strážnikom, ktorý vyberal poplatky za prejazd bránou. Druhá možnosť sa zdá málo pravdepodobná, aj keď na začiatku 15. storočia boli pražské groše bežnou súčasťou obeživa aj hotovosti domácich ľudí, nielen zahraničných obchodníkov. Je evidentné, že počet 23 pražských grošov na začiatku 15. storočia už nebol veľký peniaz, dali by sa utratiť v tejto dobe zhruba za jedno prasa, (HÁNA 2003, 148-155, tab. Prehľad cien a miezd) v dobe spred sto rokov by 23 grošov Václava II. malo oveľa vyššiu hodnotu. Tu sa nastoľuje otázka, či sa skutočne jednalo o poklad v zmysle úschovy hotovosti na horšie časy, alebo išlo o stratu ktorú majiteľ zistil, keď už bolo neskoro. V oblasti bol relatívny pokoj, husitská hrozba bola ešte ďaleko, dá sa teda predpokladať, že v prípade ukrytia pokladu išlo skôr o lokálne až miestne nepokoje a majiteľ ktorý poklad ukryl ho už nestihol, alebo nemohol vyzdvihnúť.

Nález grošov zo Zvolena je veľmi cenný hlavne tým, že sa zachoval celý a má pre nás teda veľkú výpovednú hodnotu. Aj keď mince nie sú dobre zachovalé, predsa sa dá určiť základný typ mincí a z toho sa dajú vyvodzovať závery ohľadom relatívneho datovania nálezu. Ide o najväčší nález pražských grošov v širšom regióne, čo môžeme vzhľadom na bohatstvo oblasti na nerastné suroviny, tým pádom aj rozvinutého obchodu považovať za zaujímavé. Je možné, že v regióne Zvolena sa v budúcnosti objavia aj ďalšie depoty českých grošov, pravdepodobne už aj husitské.

























LITERATÚRA:
BUDAJ, M. 2005: Nové vyhodnotenie nálezov pražských grošov na Slovensku. Česká a slovenská numismatika po deseti letech (1993-2003), 137-148.

ČATAYOVÁ, S. 2008: Premeny názvov zvolenských ulíc a verejných priestranstiev. Zvolen 1243-2008. Zborník príspevkov z vedeckých konferencií, 123-129.

DVOŘÁKOVÁ, D. 2003: Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský. Budmerice.

HÁNA, J. 2003: Pražské groše Václava IV. z let 1378-1419. Plzeň.

KIANIČKA, D. 2008: Kremnica a Zvolen na konci stredoveku. Zvolen 1243-2008. Zborník príspevkov z vedeckých konferencií, 55-67.

KOLEKTÍV 2001: Prvý cisár na uhorskom tróne. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov (V). Bratislava.

KUKA, P. 1964: Nález grošov Karola IV. a Václava IV. vo Zvolene. Numismatický sborník 8, 227-228.

PINTA, V. 2010: KAROLVS PRIMVS GROSSI PRAGENSES. Nejnovější typologický a chronologický rozbor pražských grošů Karla IV. Mince & Bankovky, 80-97.

RAGAČ, R. 2008: Horné predmestie Zvolena do konca 17. storočia. Zvolen 1243-2008. Zborník príspevkov z vedeckých konferencií, 119-122.

ŠVEC, A. 2010: Nový nález pražských grošov a fenigov z 15. storočia z Limbachu. Príspevok k obehu pražských grošov Karola IV. a Václava IV. na Slovensku. Peníze v proměnách času VII, 113-124.

---

Vytištěno ze serveru http://www.infofila.cz